O AUTOROVI – www.krivjansky.sk

2005 2006

2007 2008

20092009

2009 2010

2013 2016

Narodil sa 20. februára 1946 na Východoslovenskej nížine v Michalovciach,
ako druhé dieťa rodičov Františka a Márie (rodenej Bykovej) Krivjanských.
Otec bol šofér ČSAD a zámočník ČSD. Mama sa starala o „troch chlapov“
a chodila upratovať, aby vyžili.

Za svoje rozhodnutie byť lesníkom a poľovníkom vďačí bratrancovi Milanovi,
ktorý ho často brával do prírody pod Vihorlatom na hríby a rybačku.

Od malička mal záujem o zbrane. Detská nerozvážnosť a neopatrné zaobchádzanie
s „poplašňákom“ mu zanechali na pamiatku črepinu v kolene,
ktorá po operácií v 15-tich a 55-tich rokoch si hovie v kolene doteraz.

Absolvoval Strednú lesnícku – technickú školu v Liptovskom Hrádku (SLTŠ),
ktorú ukončil maturitou v roku 1966. Praxoval v Lesnom závode (LZ) Hrabušice
a na taxácii v TANAPE. Po maturite nastúpil do pracovného pomeru
v Ústave pre hospodársku úpravu lesov Zvolen (ÚHUL), pobočka Žilina,
na pracovisko v Liptovskom Mikuláši, kde bol vedúci Ing. Viktor Nemček
a spolupracovníci Ing. Eduard Grepel a Ing. Viera Višňovská.

Ako taxátor spracovával Lesné hospodárske plány (LHP)

spolu s porastovými mapami LZ Oravský Podzámok, polesie Kráľovany

a LZ Ľubochňa, polesie Nová Černová.

Po vojenčine v Českých Budějoviciach sa vrátil späť k taxácií (1966-1968).

Spracovával údaje LHP pre LZ Zakamenné, polesie Oravská Lesná a Mútne,
LZ Mošovce, polesie Blatnica, Gader, Rybníky a Turčianske Teplice.

Od roku 1969 do r. 1970 bol technikom a asistentom v Arboréte Borová Hora (30 ha)

pri Vysokej škole lesníckej a drevárskej vo Zvolene.

Do arboréta podovážal na služobnej motorke (5 až 7 tisíc kilometrov mesačne),

takmer všetky dreviny, ktoré sa vyskytujú na Slovensku. Dnes je z arboréta takmer 50 ročný lesopark.

V roku 1970 sa presťahoval do Šenkvíc a vrátil sa k predchádzajúcemu zamestnávateľovi
ÚHUL Zvolen, pobočka Piešťany s pracoviskom v Pezinku.
Spracovával LHP pre LZ Trenčín, polesie Horné Sŕnie,
Lesné hospodárske celky (LHC) Ľuborča a Antonštál pri Drietome,
LZ Dunajská Streda, LHC Gabčíkovo, LZ Komárno, LHC Čičov,
LZ Bratislava, LZ Dunajská Streda, Lesnú správu Šamorín,
LZ Smolenice, LS Dobrá Voda a Planinka.

Už počas štúdia na Strednej lesníckej technickej škole v Liptovskom Hrádku
sa so spolužiakom Ivanom Marošim aktívne venoval sokoliarstvu.
V tejto záľube pokračoval aj popri zamestnaní ako taxátor ÚHUL,
v Arboréte pri VŠLD vo Zvolene,
a na Ústrednom výbore Slovenského poľovníckeho zväzu v Bratislave (obr. 1a).

Obr. 1a. Ivan Maroši, Michal Dupkala a Tomáš Krivjanský
zo SLTŠ v Liptovskom Hrádku spolu s MUDr. Jiřím Brdičkom
a jeho synom Ivanom z Říčan pri Prahe na sokoliarskej akcii spojenej
s prednáškou o sokoliarstve a praktickým lovom v poľovných revíroch
pri Brne v roku 1965 (zľava).

Je jedným zo zakladateľov Slovenského klubu sokoliarov (SKS pri ÚV SPZ).
Patrí k prvým šiestim skúšobným komisárom pre sokoliarsku skúšku,

ktorých vymenoval ÚV SPZ (Ivan Maroši, Ing. Vladimír Víťaz, Marián Poliak,

Mikuláš Androvič, Peter Šomek a Tomáš Krivjanský).

Pre predmet III.: „Zákonné predpisy o sokoliarstve, ochrane prírody,
ochrane voľne žijúcich živočíchov,
organizačný poriadok SKS a sokoliarske pravidlá lovu,
sokoliarstvo v našom spoločenskom zriadení, jeho vznik a vývoj“,
vypracoval prvé otázky s odpoveďami.
Spolupracoval aj na vypracovaní Organizačného poriadku klubu.
Pri jeho založení začínal ako ekonómom, neskoršie bol aj predsedom klubu
s členským preukazom číslo 002/1971 (obr. 1 b, c).
Členský preukaz klubu č. 001/1971 patrí Ing. Ivanovi Marošimu.

Obr. 1b. Vonkajšia Obr. 1c. Vnútorná strana členského preukazu klubu.

V roku 1972 absolvoval pred komisiou Ministerstva lesného a vodného hospodárstva,
ktorej predsedom bol Ing. Viliam Matuský, skúšku samostatného lesného hospodára.

V roku 1973 mu vedúci sekretariátu Ferdinand Ralbovský
ponúkol prácu na oddelení poľovníctva na ÚV SPZ v Bratislave,
ktorého vedúcim bol Ing. Karol Kirner,
kde prebral oddelenie strelectva po Martinovi Kulichovi.
Na Ústrednom výbore Slovenského poľovníckeho zväzu pracoval až do roku 1992
na odbore poľovníctva a strelectva.
Od roku 1983 pôsobil ako vedúci odboru strelectva (obr. 2).

Obr. 2. Tomáš Krivjanský, vedúci odboru strelectva ÚV SPZ v pracovni.

Od roku 1975 bol členom odborovej komisie Federálneho ministerstva
všeobecného strojárenstva ČSSR pre odbory 545 + 546 poľovnícke a športové zbrane,
strelivo a balistika. V roku 1990 bol menovaný Federálnym úradom pre normalizáciu
a meranie v Prahe za člena hodnotiteľskej komisie č. 34, ktorá bola zriadená
pri štátnej skúšobni č. 202, Strojárenského skúšobného ústavu v Brne
pre odbory výrobkov 545 + 546. Pri práci v komisii spolupracoval
s Československou skúšobňou zbraní a streliva pre civilnú potrebu v Prahe,
pod vedením Ing. Zdeňka Faktora a Jiřího Křižeka.

Spolupracoval aj s podnikom Presného strojárenstva v Uherskom Brode,
Zbrojovkou v Brne, Blanickými strojárňami Sellier & Bellot, n. p., vo Vlašimi, ale najmä
s Výskumno-vývojovým ústavom Závodov všeobecného strojárenstva (VVÚ ZVS) vo Vlašimi.

V rokoch 1976 a 1977 sa podieľal na riešení úloh Ranivosť guľovnicových striel
a Vplyv prekážky na dráhu strely guľových zbraní (Ing. Pastorek – Švejda, PaR 6-7/1979).

Spolu s Ing. Vojtechom Križanom a Ing. Jiřím Poncarom, publikoval v časopise
Poľovníctvo a rybárstvo (PaR) seriál Zbrane a strelivo (č. 8/1977-12/1982).

Poľovným hospodárom Slovenského poľovníckeho zväzu, PR ŠL a spolužiakom
zaslal 1042 dotazníkov (obr. 3), v ktorých sa vyhodnocovali zásahy od parožia
(škrabnutie, odstrelenie), hlavy, oka, krku, chrbtice (v kohútiku, v strede, vzadu,
škrabnutie tŕňa, tesne pod ňou), kolena, lopatky, stehna, komory, na mäkko
(pečeňový, ľadvinový, slezinový) a anál. Vyhodnotené dotazníky odoslal do Vlašimi.

Obr. 3. Jeden z desiatich dotazníkov,ktoré mi zaslal priateľ Ján Žák,
dlhoročný poľovný hospodár PZ Vítek a pretekár v GM.

O strelectve publikoval odborné články v PaR č. 12/1974-4/1990. V č. 5/1986-6/1990
publikoval seriál Naši majstri streľby. Bol externým spolupracovníkom PaR.
Od roku 1996 až doteraz publikuje v rôznych časopisoch,
ale najmä v PaR odborné články o strelectve, sokoliarstve
trhových novinkách v poľovníctve, loveckých potrebách.

Je spoluautorom knihy Slovenské poľovnícke názvoslovie (druhé vydanie),
kde spracoval strelectvo (obr. 4). Vedúcim autorského kolektívu bol
prof. Ing. Jozef Škultéty (vydala Príroda, vydavateľstvo kníh a časopisov n. p.,
v náklade 6 000 výtlačkov v roku 1985).

Obr. 4. Kniha Slovenské poľovnícke názvoslovie

Spolu s Ing. Vojtechom Križanom je spoluautorom hesiel z poľovníckeho strelectva
v Poľovníckom náučnom slovníku, ktorého vedúcim autorského kolektívu bol
doc. Ing. Pavol Hell, CSc. Vydalo ho tiež vydavateľstvo Príroda
v náklade 15 000 výtlačkov v roku 1988 (obr. 5).

Obr. 5. Kniha Poľovnícky náučný slovník

Je autorom kníh, ktoré vydalo Vydavateľstvo Epos, s. r. o. Ružomberok

– Poľovnícke strelectvo 2005 (obr. 6), – Myslivecké střelectví, 2007 (obr. 7)

Obr. 6. Kniha Poľovnícke strelectvo, Obr. 7. Kniha Myslivecké Střelectí.

– SOKOLIARSTVO 1. Diel, História sokoliarstva, 2007 (obr. 8).

– SOKOLIARSTVO 2. diel Naše dravce a sovy, 2009 (obr. 9).

Obr. 8. Kniha SOKOLIARSTVO 1. Diel, História sokoliarstva, Obr. 9. Kniha Naše dravce a sovy

Je autorom a vydávateľom knihy

– FALCONRY Past and Present, 2014 (obr. 10).

Obr. 10. Kniha FALCONRY Past and Present

V súčasnosti je členom autorského kolektívu vytvoreného s cieľom spracovať

Poľovnícky encyklopedický slovník.

Vedenie Technickej univerzity vo Zvolene (TUZVO) schválilo vydanie odbornej knižnej publikácie

„Garaj, P. a kol.: Poľovnícky encyklopedický slovník“

vo Vydavateľstve Technickej univerzity vo Zvolene a jej zaradenie

do edičného plánu pre rok 2018.

Pri streľbe v guľovom trojboji (GM) dosiahol tieto najlepšie výsledky

– malokalibrovkou:

– líška 98/100 bodov 16. 6. 1985 na súťaži ÚV SPZ v GM na strelnici v Trnave-Štrkoch (obr. 11);

Obr. 11. Líška 98/100 bodov s kal. .22 LR

a líška 98/100 bodov v roku 1987 na súťaži ÚV SPZ v GM na strelnici v Trnave-Štrkoch (obr. 12);

Obr. 12. Líška 98/100 bodov s kal. .22 LR

– guľovnicou .222 Remington:

– srnec 96/100 bodov/100 m 22. 7. 1979 na súťaži ÚV SPZ v GM

na strelnici OV SPZ Zvolen v Sliačskej doline (obr. 13);

Obr. 13. Srnec 96/100 bodov s kal. .222 Rem.

– diviak 88/100 bodov/100 m 7. 6. 1982 na oblastnej súťaži v GM na strelnici v Stupave (obr. 14);

Obr. 14. Diviak 88/100 bodov s kal. .222 Rem.

– guľovnicou ZKK 600 7 x 64 (poľuje s ňou doteraz):

– srnec 86/100 bodov/100 m 11. 5. 1985
na Mestskej súťaži Bratislava-mesto v GM tiež na strelnici v Stupave;
– diviak 79/100 bodov (1 x 0) 2. 6. 1985 na oblastnej súťaži v GM
na strelnici v Trnave-Štrkoch (obr. 15).

Obr. 15. Diviak 79/100 (1 x 0) so kal. 7 x 64

Jeho najlepšie výsledky v guľovom trojboji (GM) sú:

– guľovnicou .222 Remington v malom štandarde max. 300 bodov:

249/300 bodov — III. VT SPZ
(líška 73-2 x 0, srnec 89-1 x 0 a diviak 87/100 bodov)
na verejných streleckých pretekoch v GM o Zlatú pušku Banskej Štiavnice 21. 9. 1980 v Drieňovej;

vo veľkom štandarde max 600 bodov:

515/600 bodov — III. VT SPZ
(1. líška 89-1 x 0, 2. líška 87-1 x 0, 1. srnec 93, 2. srnec 96, 1. diviak 70-2 x 0, 2. diviak 80-1 x 0),
na súťaži ÚV SPZ v GM 22. 7. 1979 na Sliači;
(chýbal mu jeden bod k získaniu II. VT SPZ od 516 bodov).

– guľovnicou ZKK 600 kaliber 7 x 64 sú v malom štandarde max. 300 bodov:

246/300 bodov, III. VT SPZ
(líška 81-1 x 0, srnec 81-1 x 0 a diviak 84/100 bodov)
na Mestskej súťaži Bratislava-mesto v GM 11. 5. 1986 v Stupave.

V oficiálnom tréningu pred sústredením strelcov – reprezentantov SPZ
16. 5. 1981 na strelnici PZ Plášťovce v Horných Túrovciach
dosiahol svoj najlepší výsledok na diviaka
93/100 bodov/100 m guľovnicou .222 Remington (obr. 16).

Obr. 16. Diviak 93/100 bodov s .222 Rem

Aktívne loviť zver začal od roku 1971 s týmito zbraňami:

guľovnice:

ZKK 600 – 7 x 57, 7 x 64, ZKK 602 – .300 Winchester Magnum,
ZKK 601 – .222 a .223 Remington a .243 Winchester,

Fr. Muller – Stockerau 8,15 x 46 R;

guľobrokovnice:

guľobroková kozlica BRNO 502 – 7 x 65 R/12 s výmennými hlavňami 12/12 a ZH 16/16,

malokalibrovky:

ZKM 573 a ČZ 511,

brokové kozlice:

IŽ 27 E 12/12, Brno 501.2 – 12/12, ZH 201 – 12/12, ZH 121 16/16

a samonabíjací:

Remington 20/65.

Vlastní tiež krátke guľové zbrane:

ČZ 82 UB – 9 mm Makarov, ČZ 83 UB – 7,65 mm Browning a ČZ UB Z 6,35 mm.

Do roku 2002 bol aktívnym strelcom v redukovanom trojboji (RT),
v ktorom v rokoch 1996 a 1997 zvíťazil v PZ Devínska Kobyla v Bratislave.

Pri účasti 12-tich družstiev PZ na Majstrovstvách MsO SPZ Bratislava- mesto
v malokalibrovkovom trojboji, zvíťazilo v roku 2002 družstvo PZ Devínska Kobyla v zložení:

Tomáš Krivjanský, Milan Slašťan a Ing. Martin Letko (obr. 17).

Obr. 17. Strelecký diplom za 1 miesto
na Majstrovstvách MsO SPZ v RT družstiev 1. júna 2002 v Jarovciach

Na strelniciach pri nastreľovaní zbraní strieľal z takmer všetkých
u nás dostupných guľových a kombinovaných zbraní
(jednotnými strelami pri zisťovaní rozptylu),
ale aj brokových zbraní (hromadnými strelami pri zisťovaní krytia)
a jednotnými strelami do brokovníc S Ball a S Ball Plastik a Brenneke).

Venoval sa 28 rokov chovu poľovne upotrebiteľných psíkov.
Mal Anglického setra – trikolór

a troch dlhosrstých trpasličích jazvečíkov (mahagon).

V roku 1986 Casper absolvoval duričské aj farbiarske skúšky malých plemien
na dohľadávanie raticovej zveri (obr. 18).

Obr. 18. Diplom Caspera
zo Ždiarského polesia CS z farbiarskych skúšok malých plemien

Jazvečíci pracovali so slovenským kopovom Harym,
profesorom na diviaky, chovateľa Jozefa Krajčoviča.
Casperov syn Clif, pracoval s dvomi slovenskými kopovmi, Lobom a neskoršie Cerom,
tiež Jozefa Krajčoviča. Pridal sa k ním aj slovenský kopov Rony,
kolegu v združení Milana Jablonického.
V 1860 hektárovom Poľovníckom revíry Devínska Kobyla,
okolo ktorého vedú asfaltové cesty mestskej autobusovej dopravy,
sme strieľali v rokoch 1983 – 1987
od 80 do 103 diviačej, 10 kusov jelenej, 10 kusov danielej a 15 kusov srnčej zveri ročne.
Clif spolu s kopovmi hlásil diviaky.
Na svoju odvahu doplatil pri diviačici s mláďatami v hniezde. Potom ešte osem rokov
so mnou poľoval po Slovensku s dvomi železnými klinmi v ľavej zadnej nohe
a veľa stehmi od MVDr. Stanislava Bučku, tiež člena PZ.

Od roku 1991 do 31. 8. 2009
bol súdnym znalcom v odbore lesníctvo, odvetvie poľovníctvo
a v odbore strelné zbrane a výbušniny, odvetvie strelivo a odvetvie strelné zbrane.
Od roku 1998 aj v odvetví posudzovanie strelníc.

V roku 1989 bol predsedom Koordinačného centra
Verejnosti proti násiliu (KC VPN) pri aparáte ÚV SPZ v Bratislave.
Na mimoriadnom pléne ÚV SPZ dňa 3. 2. 1990
odstúpilo predsedníctvo aj Ústredný výbor Slovenského poľovníckeho zväzu.
Tajným hlasovaním bol zvolený Akčný výbor Slovenského poľovníckeho zväzu (AV SPZ)
poverený zvolaním a prípravou mimoriadneho zjazdu SPZ.
Ako člen AV SPZ bol zvolený do riadiacej komisie mimoriadneho zjazdu SPZ.
Choroba a smrť otca ako aj , „neprajnosť partajníkov“, viedli autora k rozhodnutiu
vzdať sa práce v AV SPZ, aj v riadiacej komisii dňa 23. 4. 1990.
Na mimoriadnom zjazde dňa 28. 4. 1990 sa zúčastnil už iba ako radový pracovník.
Po úraze a ročnej práceneschopnosti ukončil výpoveďou svoje pôsobenie na ÚV SPZ
a skončil na úrade práce ako nezamestnaný.

V rokoch 1992 až 1999 bol živnostníkom.
V rokoch 1993 až 1997 bol zároveň konateľom zahraničnej spoločnosti, s. r. o.
Potom bol znova nezamestnaný.

Neskôr pracoval ako nočný strážnik Ekoiuventy v Bratislave na Slavíne,
pracovník ochrany na polícii v Bratislave
a dispečer zimnej údržby v Bratislave-Ružinove.

Potom bol znova nezamestnaný.

Od decembra 2008 si užíva predčasný dôchodok

a postupne pracuje na 3.diely skoliarskej monografie (obr. 19).